1. |
Život
05:18
|
|
||
|
Mám rád dni, keď svieti slnko,
mám rád tie, keď prší.
Každá búrka preverí to,
čo mi rastie v duši.
Každá búrka preverí to,
čo mi rastie v duši.
Obzor zdá sa nekonečný,
prekvapiť má skúsi,
čím ma láka, čo ukrýva,
iba srdce tuší.
Čím ma láka, čo ukrýva
iba srdce tuší.
Život je krásno, život je láska
život je zrada, bolesť a smrť.
Život je všetko, čo stojí za to,
prežiť ho skús!
Život je krásno, život je láska
život je zrada, bolesť a smrť.
Život je všetko, čo stojí za to,
prežiť ho skús, aspoň to skús!
Hlbočinou a tajomstvom,
ohúri a desí.
Bytosť človek, stvorený je,
milovať a prežiť.
Bytosť človek, stvorený je,
milovať a prežiť.
|
||||
2. |
Čo som to zač?
04:07
|
|
||
|
Čo som to zač,
keď rátam hriechy iných?
Čo som to zač,
že vnímam iných viny?
Čo som to zač,
keď cítim len čo bolí?
Čo som to zač,
že nič pre nič ma skolí?
Čo som to zač,
ak neviem tvoje meno?
Čo som to zač,
keď bojím sa žiť zmenou?
Čo som to zač,
že zbytočné ma tlačí?
Čo som to zač,
veď bez teba som v plači!
Pýtam sa dáš mi odpovede?
Prosím, nech k tebe cesta vedie.
Kľačím a kričím,
daj mi, Pane, sily.
Nech viem, nech cítim,
že som tebe milý!
Nech viem, nech cítim,
že som tebe milý!
Čo som to zač?
Nevládzem s tebou splynúť!
Čo som to zač,
keď cítim túžbu inú?
Čo som to zač,
veď dá sa jednoducho
byť s tebou, so Synom
i s tvojím Svätým Duchom.
|
||||
3. |
Príbeh
04:08
|
|
||
|
sčítanie ľudu
ušitú búdu
cestu inou krajinou
proti noci
štyri oči
nohy osla
mlieko do skla
jedna hviezda
čo sa nevzdá
správny smer?
povie sa: ver
ani na púšti
neopustí
Jozef nešetrí
žalmom dvadsaťtri
v srdciach mraznička
pôrod nevyčká
dejiny sa lámu
pohľadom na slamu
celé chóry
chudobní a chorí
spiace dieťa
privedie ťa
byť zdatným
aj za tmy
znovu ožiť
aj v ťavej koži
a snímať zlo
čo ti prischlo
vždy sú tu ľudia
čo nás ľúbia
|
||||
4. |
Zostúp
04:16
|
|
||
|
Zníž nebesia a príď k nám.
Zostúp z ních a zachráň nás.
Ty mocný Boh, anjelov Kráľ.
čo všetkých nás máš rád
Len ty si ten, čo môže
zniesť nebesia na zem.
Len ty si ten,
čo slnku dáva výjsť.
Život i smrť v rukách máš,
srdce naše napĺňaš.
Len ty si ten! Len ty si ten!
Chudobní, úbohí,
sme žobráci sveta.
Chorí prosíme uzdrav nás.
Srdce naše je priepasť,
voláme a zachráň nás!
Kto som ja, že si ma všímaš?
A dávaš za čím moje srdce túži.
Mocný a láskavý, nik nie je ako ty.
Pri tebe vďačný sa skrývam.
Len ty si ten, čo môže
zniesť nebesia na zem.
Len ty si ten! Len ty si ten!
Život i smrť v rukách máš,
srdce naše napĺňaš.
Len ty si ten! Len ty si ten!
Zníž nebesia a príď k nám.
Zostúp z ních a zachráň nás.
|
||||
5. |
Maliar dúhy
02:54
|
|
||
|
Biela hmla vždy
skrýva čierne mláky.
Vtáci mieria do tmy,
sú už takí.
Keď príde sám maliar dúhy,
čo leje jej farby z veží,
modrý dážď sneží.
Modrý dážď sneží.
Vráť dych farbám
nech sa červenám.
Vráť ránam ich rúž.
Ak môžeš, hneď to skús.
A ak sa ešte dá,
vráť svetlá aj tmám.
A ak sa ešte dá,
vráť svetlá aj tmám.
Čierna káva schová
biele mlieko.
V noci mávam bielou vlajkou,
vieš to.
Keď príde sám maliar dúhy,
čo leje jej farby z veží,
modrý sneh prší.
Modrý sneh prší.
|
||||
6. |
Odpustenie
03:55
|
|
||
|
Aj keď mi prikážeš
nájsť v sebe odpustenie,
že seješ to, čo žneš,
pokoj, nie zlosti vrenie.
Keď sedem násobíš
na sedemdesiatsedem,
toľkokrát mám niesť kríž,
kým k milosti prejdem.
Odpúšťať tam, kde som.
Všade, kam ma ty vedieš
nech som tvoj dobrý strom
s ovocím Odpustenie!
No denne tvrdím len,
že tebe ľahšie bolo,
keď premenil si blen
za svojho Otca stolom.
Byť v strede, horieť zas,
nie byť plamienok malý.
Žiť, čo si vložil v nás,
aj keď ma láska spáli!
Keď sedem násobíš
na sedemdesiatsedem,
toľkokrát mám niesť kríž,
kým k milosti prejdem.
|
||||
7. |
Chválim ťa
04:27
|
|
||
|
Chválim ťa, Pane, za slamu,
na ktorej sa hradby lámu.
Chválim ťa, Pane, za maštaľ,
že v nej dnes čas spásy nastal.
Chválim ťa, Pane, za ovce,
každá z nich Kanaán nájsť chce.
Chválim ťa za pastiera,
čo k tebe ruky vystiera
Chválim ťa na veky vekov,
dal si si ruku s človekom.
Chválim ťa, Pane, za hviezdu,
za troch múdrych, že sú dnes tu.
Chválim ťa za koncert krídel,
lásky nekonečný prídel.
Chválim ťa aj za Máriu,
za matku vybral si si ju.
Chválim ťa za nebo v duši,
v Bohu ľudské srdce búši.
|
||||
8. |
More
03:00
|
|
||
|
More ma objíma,
more mi dáva silu.
Bez vody vo víne
len láskou lásku miluj.
More ma nasýti,
more vyčistí cit.
More ma občerstvuje,
more mi dodá túžby.
More je zázračné,
aj ja chcem takým už byť.
Zdanlivo bez konca
od brehov plynie preč.
More má obrys aj tvár.
More je pre mňa dar.
Je asi viac než Zem.
V mori som sám, a preto tam
žijem jak chcem,
žijem jak chcem.
More je skutočné
a predsa nad zázraky.
More má sily veľa,
ja budem presne taký.
Podám ti pevnú dlaň,
keď vlna berie ťa.
Nech tá istota moja
s vetrom za tebou stúpa.
Nech nádejou naplní
lásku, čo bola skúpa.
Nehou a radosťou,
blízkosťou nádeje.
|
||||
9. |
Neplač
03:46
|
|
||
|
Martin Husovský / Jozef Husovský
|
||||
10. |
Dieťa v nás
03:47
|
|
||
|
Láskavé spomienky s vôňou leta.
Obité kolená, maslový chlieb a milovaná teta.
Babkin humor, zlatisté polia i šum lesa,
rýchlo sa zabudlo na ruch veľkomesta.
Chlapčenské priateľstvá po vzore Vinetú.
Pokrvné bratstvá na život a na smrť.
Lozenie po stromoch, kúpanie sa v jarku,
to všetko desilo, našu tetu Marču.
Šípy, puška, luk i prak,
dospelákom stúpal tlak.
Babke vlasy dupkom stáli,
to všetko sme milovali.
Dieťa je v nás.
Dieťa je v nás.
Blažené spomienky patriace k letu,
rád sa k ním vraciam, vynoria sa kde-tu.
Veľké veci, sny, ten detstva čas,
to čo bolo, bude, je tu zas ten čas.
|
||||
11. |
Tu som
04:11
|
|
||
|
Otvorím srdce dokorán.
Dám ho vyliečiť z dávnych rán.
Možno toto je niečí plán,
vojsť do najužšej z úzkych brán.
Kto to so mnou chce skúsiť zas?
Kto volá? Odkiaľ znie ten hlas?
Už nie som ja – som časťou z nás,
obrys zmenený na obraz.
Ruka čo na mňa kladie dlaň
podrží prostým slovom vstaň.
Zodvihnem zrak, len hľadím naň.
Prosím nech tak je, tak sa staň.
Tak je to krásne, tak mám moc.
Zas chcem a túžim, môžem môcť.
Zas mám jasný deň a nie noc
za slovo prosby o pomoc.
|
||||
12. |
Dá sa
04:46
|
|
||
|
Tam kde je nebo so zemou
je vždy tak veľmi prudké leto,
tam som len v túžbe s láskou,
s ňou. Je to tak asi preto,
že hoci plač vĺn v mojom mori
dotkne sa mi úst, čela, uší,
som stále tým, kto prudko horí
plameňom lásky v svojej duši.
Môžem ísť.
Nech oheň páli v tom, čo je
pre mňa ozaj veľmi vzácne.
Príboju nechám zlá, čo ma
až tak doráňali. Môžem byť.
Sme všetci piesku zrnká
na jednej veľkej krásnej pláži.
Počúvam, ako láska žblnká,
jej slobodu chcem zažiť.
Dá sa byt,̌ to už viem. Dá sa ísť,
dá sa žiť, dá sa sniť, aj to chcem.
Aj to viem.
Nech oheň páli v tom, čo je
pre mňa ozaj veľmi vzácne.
Príboju nechám zlá,
čo ma až tak doráňali.
Našiel som seba v čakaní morí.
Skúšam sa nebáť, veď v jase horím
v plameni jednej, jedinej krásy.
Ktosi sa do mňa skryl, žijem
a dýcham s ním, kto je to asi?
Žijem a dýcham s ním, kto je to asi?
|
||||
13. |
Späť k sebe
03:55
|
|
||
|
Denne sa premieňa hlad detí na chlieb
a hráči po prehrách vstávajú hrať.
Denne to môžeme v zrkadlách zazrieť
ako aj sklamaný môže mať rád.
Denne sa vracajú synovia k otcom
a muži po flámoch k svojim ženám.
Denne sa dozvedám, že vlastne kto som,
bežcom na úteku preto žehnám.
Denne sa dostávam z vytržení,
prosím o vodu, lapám po dychu.
Každým nádychom sa niečo mení
a každý dúšok mi vylepší chuť.
V záhrade a s kávičkou v sede,
či na kolenách ticho a skromne,
cez škáry v múroch vraciam sa späť k sebe.
To všetko vôkol deje sa aj vo mne.
Denne sa premieňa voda na víno
a chromí po pádoch vstávajú zas.
Denne sa zmýva vina za vinou
a hluchí počujú ten nežný hlas.
Denne sa premieňa suchá púšť na vodu.
Lazari po troch dňoch vyrazia von.
Denne sme pozvaní bez návodu
stvoriť si novú zem s novým nebom.
|
||||
14. |
Záverečná
03:22
|
|
||
|
Osud vinou zlého vkusu
poslal ma zas do mínusu
Pulz mám päť a tlak mám dvesto
a dušu mám pustú ako nočné mesto
No aj napriek týmto stresom
som tak šťastný, že som, kde som
Veď môj svet je aj tak najkrajší
Ja aj pohár sme už na dne,
úľava však v nedohľadne
Zaplače aj tuhšie cesto
a dušu mám pustú ako nočné mesto
Zatvárame,volá slečna
Práve bije záverečná
Ťažko sa mi preniesť cez to
a dušu mám pustú ako nočné mesto
|
||||
Felice / Ján Tkáč Bratislava, Slovakia
Pop-rocker at his best (*1958). Priest, Capuchin Franciscan, singer, and composer from Slovakia. Missionary of Divine Mercy.
If you like Späť k sebe, you may also like:
The new album on Z Tapes is the perfect blend of wry, witty lyrics and warm bedroom pop.
go to album
Homespun indie pop matches bright, simple guitars with sparkly keys and a skittery drum machine. Melancholy and perfect.
go to album
Waiting For U (ZTAPES)
by Candy Moore
From the bedroom pop gatekeepers at Z Tapes comes an airy yet sophisticated record from Melbourne.
go to album
Touched by the Stuff
by Motorists
Toronto rivals San Francisco as the North American capital of jangle pop as evidenced by this new record of sunny jams from the Motorists.
go to album
Blissfully narcotic dream-pop inspired by real dreams.
go to album
Brijean are back! Uptempo space disco grooves dusted with soul and R&B on the duo’s latest masterpiece.
go to album
Guitars sparkle like distant constellations on the latest from Scythe, who delivers dazzling space rock on their latest LP.
go to album
